Neobyčajne obyčajný neobyčajný Piatok

Keď som sa ráno zabudila, prebleslo mi hlavou "kto vie čo ma dnes čaká". Vedela som že ma nečaká úplne všedný deň....ale aj tak. Je ešte nezvyčajnejší ako ktorýkoľvek iný deň alebo piatok do teraz. Aspoň mám z neho taký pocit. Dnes sme išli všetci vyfintení do školy. Veď nás čakal posledný deň. Dostávali sme tie "vytúžené" vysvečká. Ráno sme prišli do Novej, išli do kostola, prežili úžasnú sv.omšu a potom sme odišli do tried..prebrali vysvečká a snažili sa chytiť najskorší bus domov. No klasika. Cestou v tomto romantickom dopravnom prostriedku ma začali chytať obavi z dnešného večera ktoré som doteraz k sebe nepustila. Mali sme si íst s kamoškami sadnúť do baru, trochu osláviť a tak. A viete, možno ani neviete, z čoho vlastne som tie obavy mala..verim že niektori moji najblizsi to vedia. a doplo im na čo narážam. Ostatním nemuselo, lebo to nie je vec s ktorou by som sa túžila chváliť...A práve ti moji najbližší ma dokazali od toho odhovoriť, ale nie na silu. Odhovoriť tak že ak to spravím bude to MŇA bolieť viac ako ich. V to DUFAM... Najlepšie by bolo ak by som ich nemusela sklamať. To naozaj nechcem. Hlavne pretože dnes poobede sa opäť otvorilo moje srdce pre Boha, opäť som si uvedomila že som v poslednom čase odkladala nášho Pána na nižšie miesta a nebol pre mňa ten prvý, dokonca ani druhý, či tretí, keď som počúvala "nebeský šramot". Už to nechcem spraviť kvoli mojim priateľom, rodine, a hlavne nášmu Bohu, lebo viem že by som ich tým vlemi sklamala a to je to najhoršie. Veľa vecí si vyčítam, ale túto asi najviac zo všetkých. Hnevá ma moja slaba vôla v tejto veci. Tak dúfam že dnes sa prekonám. Dúfam že budete v myšlienkach stáť pri mne :) ja som slabý človiečik a verte mi potrebujem oporu. A riadnu. Aj keď sa niekedy tvárim že si vystačím aj sama. Nie je to tak. A týmto by som chcela poďakovať "mojim dievčatám" : Gabike, Zuzke, Pavle, ktoré síce nevedia že mi pomohli, a Grétke, ktorá mi povedala že mi verí a že to dokážem. Ja to dokazem, pre Vás... Ľúbim Vás ženy moje :)