pretože som na ňu nevypovedateľne hrdá, a v mojom srdci má čestné miesto...

opäť prenasledovaná tým pocitom. iste ho poznáte. objavuje sa vtedy, keď neviete čo sa deje s človekom na ktorom vám záleží, keď neviete či je v poriadku. nemám ho rada, celý deň ma vytrvalo naháňa a stupňuje sa s prichádzajúcim koncom dňa. viem, asi je to dôsledok toho, že mám rada.
kedysi to tak veru nebolo. nebála som sa u ňu. proste som si myslela, že jej sa nič nemôže stať. potom sa náš vzťah zmenil a ja som sa donútila k tomu aby sa mi stala ukradnutou.
asi po roku vytrvalej vzájomnej ignorancie sa stalo niečo, čo patrí k tým veciam, ktoré nám nikdy ani v zlom sne nenapadli (a ani nechceme aby nám napadli)
diagnostikovali jej leukémiu. už sú to 4 mesiace. nemala ešte ani 17, keď sa to dozvedela. táto správa prudko zasiahla aj mňa. nedokázala som to pochopiť, nechcela som chápať, nevedela som si predstaviť ako sa stým vyrovnáva, ako to všetko zvláda, nevedela som ako sa má, a ako jej je, netušila som čo sa s ňou deje.
ľudia, človek si v takýchto chvíľach uvedomí toľko vecí...ani vypovedať sa to nedá.
a tak som (s pomocou) porazila svoju trápnu hrdosť, a ozvala som sa jej.
úprimne som sa potešila, keď som zistila, že prešla veľkými zmenami, prestavala svoj rebríček hodnôt a je z nej iný, lepší človek. lebo tieto choroby maju jednu (asi aj jedinú) výhodu. menia k lepšiemu. ak on pochopí.
a dospela. áno je to bolestivé dospievanie. ale nesmierne si to vážim.
je z nej veľká bojovníčka. prežíva strašné útrapy, berie chemoterapie z torých jej je zle, neustále do nej pchajú ihly, a asi tak 7 dní z desiatich strávi na detskej onkológii. ale ona to nevzdáva, bojuje, za každú cenu chce tento boj vyhrať. viem, že jej je často smutno, že žije s myšlienkou, že stačí málo a zajtra tu už byť nemusí, a že často nevládze a vie, že vzdať sa by bolo ľahšie...a predsa sa nevzdáva. bije sa so zraneným telom a bolavým srdcom.
a ja som za to na ňu nekonečne hrdá! SHE IS MY (!biggest!) HERO. a tak isto ako som na ňu hrdá, tak isto ju mám rada. je poklad.
toto dievča ma zmenilo, veľa som sa pri nej naučila, a veľa vecí som si uvedomila. a preto sa každý večer za ňu modlím, a rovnako ako ona, prosím o silu aby to všetko zvládla, a dostala sa z toho.
pretože verím. veríme, že všetko bude dobré, a ona svoj boj vyhrá!

feeling

predstav si... sedíš na tráve, opieraš sa o strom. slnko ti cez listy hreje tvár a vietor ťa hľadí, hrá sa s tvojim vlasmi. z hlboka dýchaš... tá nezabudnuteľná vôňa.
každý nádych, či poryv vetra odnáša tvoje starosti. do ďaleka, aspoň na chvíľu.
je ti proste krásne. v srdci máš pokoj, taký ktorý tam už pekne dlho nebol.
usmievaš sa. opäť si zas bezstarostná, nik od teba nič nechce, nemusíš byť zodpovedná. nie, teraz nie. zmyzol aj strach. ten ktorý je tu, lebo ti nie sú ukradnutí.
nechce sa ti ani pohnúť. vnímaš len dokonalosť chvíle.
ale dievča, musíme sa vrátiť do reality. viem, že vôbec nie je dokonalá, ale ona je život.
tak predsa sa len zdvihneš a opäť myslíš na ľudí ktorých nosíš v srdci.
znova máš nádej a silu veriť.
všetko dobre dopadne.