"Mami ľúbim Ťa"...

Začiatkom týždňa sme sa s kamoškami rozhodli že si dakde vyrazíme. Tak sme sadli na bicykle a išlo sa. Onedlho nastala dilema, kam my vlastne ideme? Po "dlhých" úvahách sme sa rozhodli že ideme do Hlože (chápete "oži v Hloži" to každého láka:P) Po zistení že jedna tretina nás je v časovej tiesni sme to zaparkovali do Ladiec a zašli sme sa Zdenkom, šak už keď sme boli tam :) Ulicu sme našli ľahko a dokonca aj dom. Ale ten iba preto že Zdeno stál na dvore :P Keď nás uvidel a spoznal my sme mali tú česť spoznať jeho najmenšieho, skoro päť ročného brata, ktorý sa myslím volá Matúš :) To ti vám je také zlaté decko, ani by ste neverili. Blonďaví ako jeho starší brat, a s krásnymi veľkými úprimnými očkami. Ale myslím že je to tiež riadny šinter :) Ako sme tam tak stáli a rozprávali sa z domu sa od mami ozvalo na Matúškovu adresu aby prestal zvoniť (lebo stál pri bránke a vytrvalo stláčal zvonček, ale to sme si skôr nevšimli:)). Matúškovi to problém nerobilo, len sa ozval že dobre. A vzápätí vyšli z neho slová "mami ja ťa ľúbim" a z domu "aj ja ťa ľúbim Matúško"... Tieto dve vety ma neuveriteľne očarili, nalomili moje tak trochu otupené srdce. Nechali vo mne hlbokú stopu, stopu ktorú vo mne nechala vzájomná láska v podstate cudzích ľudí. Je to dosť neopísateľný pocit. Viete v našej rodine sa nestáva že niekto niekomu povie že ho má rád alebo že ho ľúbi. Do tejto situácie som to brala ako prirodzenú vec, že si to nehovoríme, ale uvažovala som nad tým aké by bolo krásne keby si vieme vyjadriť aj my lásku medzi sebou. Podla mňa by to tak malo v rodinách fungovať či nie?... Preto som si zaumienila že keď ja raz budem mamou budem svojej rodine prejavovať lásku aby vedeli ako veľmi ich milujem. Ale nechcem celú vec odložiť až do času keď budem mať vlastnú rodinu a preto som sa rozhodla že budem v rodine lásky plnejšia. Mojej rodine sa budem snažiť poskytnúť viac lásky ako do teraz. Aj keď si myslím že slovne to sotva zvládnem. Ale pokúsim sa aspoň gestami, činmi... Aby vedeli ako ich mám rada aj keď im to nedokážem povedať :) Tak vidíte čo dokážu aj tí najmenší človiečikovia spraviť so srdiečkami tých "veľkých" :)

Dlhý týžden plný udalostí

Tak tento týždeň ma úplne dostal. Bol tak strašne nabitý udalosťami a emóciami že sa z toho ešte teraz nevládzem spamätať. Skôr ako začnem písať, chcem najprv Bohu poďakovať za to , že mi umožnil prežiť týždeň s luďmi ktorých ľúbim, s ľuďmi ktorých mám veľmi rada a dlho som snimi nebola, a s ľudmi ktorých som len nedávno spoznala :) tak Ďakujem